O Únii futbalových profesionálov sa zmienili v marcovom vydaní Futbalmagazínu. Prečítajte si článok Petra Šurina:
Kde sú bohatí futbalisti?
Futbalista, ten sa má. Za kopanie do lopty berie tisíce… „Skutočný život je ten, ktorý žijú moji priatelia. Môj život futbalistu s tým nemá nič spoločné, keď o tom niekedy uvažujem, desí ma, ako som v skutočnosti chránený, vrcholoví športovci vlastne nežijú normálnym životom. Ja žijem v bubline,“ povedal španielsky futbalista Manchestru United Juan Mata. „Spomínam si na môj prvý profesionálny kontrakt , ešte pre béčko Realu Madrid. Mal som 18 rokov a bral som približne 90-tisíc eur ročne. Platy na vrcholovej úrovni sú naozaj veľmi vysoké, v porovnaní so zvyškom spoločnosti, ktorá oproti nám zarába smiešne sumy. Vo svete futbalu zarábam priemerne, ale v porovnaní s 99,9 % Španielov a zvyšných ľudí na Zemi dostávam doslova obscénnu sumu,“ dodal rodák z Burgosu. Tieto jeho vety majú už viac ako rok, ale v povedomí mnohých ľudí, nielen futbalistov, sú pevne zachytené. Teraz však treba posúdiť, či ide o subjektívny pohľad alebo objektívnu pravdu?
O odpoveď sa snažila FIFPro (Medzinárodná federácia asociácií profesionálnych futbalistov), ktorá zrealizovala v roku 2016 unikátny prieskum a Manchesterská univerzita na jej popud spracovala odpovede takmer 14 000 futbalistov z 54 krajín a 87 ligových súťaží v Európe, Severnej i Južnej Amerike a Afrike. Reálne, je to najväčšia anketa s využitím dát priamo od aktérov daného športu, ktorá sa kedy uskutočnila. A nadviazala na prieskum, vykonaný univerzitou v Malajzii už v roku 2015, pokrývajúci Áziu a Oceániu a majúci materiál z odpovedí viac ako tisícky futbalistov z ôsmich krajín.
Viac ako 45 percent odpovedajúcich potvrdil príjem menej ako 1000 dolárov mesačne, čo je na úrovni priemernej spodnej hranice zárobku zamestnaných ľudí na našej planéte. Samozrejme, protipólom sú hviezdy, ktorých plat je každoročne zverejňovaný v rebríčku najlepšie platených športovcov. Uvedený prieskum však tvrdí, že ročný príjem 720 000 a viac dolárov majú len 2 percentá futbalistov na celom svete.
Najproblémovejším momentom sa ale ukázala platová disciplína klubov. Až 41 percent hráčov uviedlo, že aspoň raz za posledné dva roky nedostalo mzdu v deň, kedy tak bolo podľa zmluvy stanovené. Najčastejšie meškanie bolo jeden až tri mesiace. „Pre FIFPro je neprijateľné, aby sa takýto stav považoval za normálny,“ uvádza sa v hodnotiacej správe hráčskej federácie. Moment, ktorý výrazne negatívne zarezonoval v prostredí hráčov, odhalil, že 700 futbalistov (čo bolo 6 percent z celkového počtu) sa dostalo pod psychický tlak, keď nechceli predĺžiť končiacu sa zmluvu s klubom, v ktorom hrali. Sankcie v podobe preradenia do rezervy, prípadne zákaz trénovania so spoluhráčmi, či iné kroky, smerujúce k znemožneniu vykonávania profesie, boli vrcholom nátlaku prinútiť futbalistu k podpisu nového kontraktu. „Je to prvý raz, čo máme reálne čísla o tom, v akej pozícii sa ocitnú niektorí hráči na konci zmluvy…” konštatuje správa FIFPro.
Futbalisti na Slovensku sa tiež stretávajú s rôznym druhom nátlaku zo strany klubov, o čom svedčia aj prípady, ktoré už spomínaná ÚFP doteraz riešila. Vo všetkých prípadoch kluby nakoniec priamo či nepriamo priznali svoje pochybenia. „Platobná disciplína je problémom aj na Slovensku, taktiež zákazy trénovania v tíme so spoluhráčmi, čo je v rozpore s pravidlami FIFA,“ upozorňuje športový právnik a poradca ÚFP Jozef Tokoš.
V kontraste s tým svetlo sveta uzreli informácie z vnútra anglického futbalu, hovoriace o týždennej gáži najlepšie platených hráčov v jednotlivých kluboch Premier League. Až v desiatich tímoch najvyššej súťaže v Albione má finančný líder cez 100 000 eur týždenne! „Peniaze v Premier League sú aj pri celosvetovom pohľade výrazne vysoko, odstup od slovenskej reality je niekoľko svetelných rokov. U nás je zopár ozaj dobre platených futbalistov z dvoch-troch klubov, platy zvyšku veľmi nepresahujú celoslovenský priemer. Viem, o čom hovorím, skutočnosťou sú aj trojciferné mzdy vo Fortuna lige, najmä u mladých hráčov, od toho sa logicky dajú odvodiť platy v druhej najvššej súťaži,” reaguje Tokoš.
Stanislav Šesták patrí k tým slovenským futbalistom, ktorý sa posunuli z domácej scény na medzinárodnú, presadil sa v klubovom i reprezentačnom futbale. ”Futbalista si síce počas kariéry dokáže solídne zarobiť, trebárs ako bežný podnikateľ, ale po skončení kariéry musí hľadať uplatnenie. Niekedy sa čudujem ľuďom na tribúne, ktorí vykrikujú na hráčov, že sú milionári, pritom niektorí zarábajú lepšie ako tí na ihrisku. My, ktorí sme dlhšie pôsobili v zahraničí, sme si dokázali viac našetriť ako v domácej lige, kde je Slovan klubom, ktorý platí na slovenské pomery nadpriemerne, niečo viac sa dá zarobiť v Žiline či v Trnave. Koľkí však aj v týchto kluboch majú nadpriemerné finančné ohodnotenie? Isto nie všetci, ale iba jednotlivci,“ povedal v obsiahlom rozhovore pre denník Sme futbalista, ktorý to vždy mal v hlave dobre uložené.
Vyjadrenie generálneho tajomníka FIFPro Thea Van Seggelena pri hodnotení toho, čo prieskum ukázal, prezrádzajú, že ani hráčska asociácia nepočítala, že pravda o tom, ako skutočne žijú profesionálni futbalisti, bude miestami až taká tvrdá. „Po analýze odpovedí je nám jasné, že musíme vytvoriť balík opatrení, aby futbalista reálne patril do štruktúry spoločnosti. Ale podieľať sa na sformovaní týchto opatrení musia všetci: kluby, ligy, zväzy, UEFA, FIFA. Je potrebné zabezpečiť štandardy, jasne definujúce obsah zamestnania futbalistu. Znamená to novelizovať predpisy na celom svete a spoločne riešiť ekonomickú budúcnosť futbalu. Ak sa nový prezident FIFA Infantino prezentuje snahou reformovať futbal na celom svete, tak výsledky nášho prieskumu sú jedným z východísk, na ktorých treba stavať.“ Takže ako to naozaj je s tým zlatým životom profesionálnych futbalistov?
V roku 2016 aj na Slovensku vznikla hráčska asociácia s názvom Únia futbalových profesionálov (ÚFP). Prezidentom je brankár Slovana Ján Mucha, členmi je už viac ako 190 hráčov z tímov Fortuna ligy. Tento rok plánuje rozšíriť svoje rady aj o profesionálnych futbalistov z druhej najvyššej súťaže. V čase, keď sa konal spomínaný prieskum, ešte nebola ÚFP členom FIFPro, a tak sa ho hráči zo slovenských klubov nemohli zúčastniť. V decembri 2016 bola Únia futbalových profesionálov prijatá vo FIFPro za člena-pozorovateľa a úspešne zvládla prvý z troch krokov na ceste za riadnym členstvom. V budúcnosti sa budú už aj hráči zo Slovenska zúčastňovať prieskumov, aký sa konal v roku 2016.
Zdroj: Peter Šurin, Futbalmagazín
