Mnoho hráčov a klubov v súčasnosti uvažuje, do akej miery sa ich týkajú opatrenia, ktoré prijala vláda SR za účelom zmiernenie následkov krízy spôsobenej pandémiou Covid-19. Únia futbalových profesionálov oslovila štátneho tajomníka Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Jozefa Mihála. Položila mu otázky, ktoré sa bezprostredne týkajú hráčov, resp. športovcov ako zamestnancov a klubov ako zamestnávateľov. Nasledovné odpovede nie sú záväzným odporúčaním a sú určené predovšetkým členom ÚFP. Ich cieľom je pomôcť im zorientovať sa v súčasnej situácii.
Zároveň chceme zdôrazniť, že odpovede sú osobným stanoviskom občana Jozefa Mihála, nekonzultoval ich s ministerstvom, resp. iným zodpovedným orgánom, nemožno ich preto považovať za oficiálne vyjadrenia zástupcu štátneho orgánu.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny spustilo informačný portál Neprepustaj.sk. Nájdete na ňom oznámenie o možnosti predkladania žiadostí o poskytnutie finančného príspevku. Podľa neho je potrebné elektronicky vyplniť zverejnenú žiadosť a výkaz a zaslať ich e-mailom na špeciálnu adresu príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
Považuje sa športovec, ktorý má uzatvorenú zmluvu o profesionálnom výkone športu podľa Zákona o športe, za zamestnanca na účely štátneho príspevku na náhradu mzdy zamestnanca?
Považuje, takýto športovec sa na pracovno-právne účely považuje za zamestnanca v obdobnom pracovnom vzťahu, vyplýva to napríklad z § 2 ods. 3 alebo § 11 ods. 1 Zákonníka práce.
Považuje sa športovec, ktorý má uzatvorenú zmluvu o amatérskom výkone športu podľa Zákona o športe, za SZČO na účely štátneho paušálneho príspevku na náhradu straty príjmu?
Áno, vyplýva to z § 5 ods. 1 písm. c) zákona č. 5/2004 Z. z. o zamestnanosti s odkazom na osobitný predpis, ktorým je zákon o športe, tam viď § 4 ods. 4 písm. a), v súčinnosti s § 6 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov.
Považuje sa športovec, ktorý vykonáva športovú činnosť v prospech klubu bez zmluvy podľa Zákona o športe, za SZČO na účely štátneho paušálneho príspevku na náhradu straty príjmu?
Áno, vyplýva to z § 5 ods. 1 písm. c) zákona č. 5/2004 Z. z. o zamestnanosti s odkazom na osobitný predpis, ktorým je zákon o športe, tam viď § 4 ods. 4 písm. d), v súčinnosti s § 6 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov.
Klub sa s hráčom dohodol, že za mesiac marec vyplatí hráčovi 100% mzdy (2.000 EUR), napriek tomu, že hráč je počas trvania opatrení doma. Má klub nárok na štátny príspevok na náhradu mzdy zamestnanca? V akej výške?
Problémom je, že § 142 ods. 3 Zákonníka práce, ktorý sa v týchto dňoch aplikuje na „bežných“ zamestnancov – prekážka v práci na strane zamestnávateľa, iná prekážka, sa nevzťahuje automaticky na profišportovcov podľa Zákona o športe, pokiaľ to osobitne nie je dohodnuté v profizmluve. Takže klub pokiaľ vyplatí hráčovi mzdu aj za čas mimoriadnej situácie, mu nevypláca náhradu mzdy ale mzdu. Jeden z výkladov by teda mohol byť ten, že ide o mzdu a nie náhradu mzdy a preto zamestnávateľ nemá na príspevok nárok. Druhý pohľad, s ktorým sa stotožňujem, že ide o špecifickú skupinu zamestnancov a prípad, na ktorý sa v Zákone o športe „nepamätalo“ – a mzdu vyplatenú počas mimoriadnej situácie by sme mali považovať za mzdový náklad zamestnávateľa, na ktorý by mal čerpať príspevok analogicky, ako bežný zamestnávateľ na bežného zamestnanca pri prekážke v práci. Od 13. marca sa na šport vzťahuje povinná výluka, takže moje odporúčanie je žiadať o príspevok za alikvótnu časť zo mzdy vyplatenej za marec, za časť pripadajúcu na obdobie od 13.3. do 31.3. Samotný príspevok bude vo výške tejto časti mzdy, súčasne najviac vo výške 80% priemerného zárobku zamestnanca zisteného podľa § 36 ods. 2 Zákona o športe.
Klub sa s hráčom dohodol, že za mesiac marec vyplatí hráčovi 100% mzdy (2.000 EUR), napriek tomu, že hráč je počas trvania opatrení doma. Klub však reálne nemá peniaze na vyplatenie mzdy a vo výplatnom termíne hráčovi mzdu nevyplatí vôbec. Má klub nárok na štátny príspevok na náhradu mzdy zamestnanca? Ak áno, v akej výške?
Podmienkou na čerpanie príspevku je vyplatenie príslušných nárokov zamestnancovi, resp. naopak, na príspevok nie je nárok pokiaľ má klub neuhradené záväzky voči hráčovi.
Ak klub za mesiace marec a apríl nevyplatí hráčovi žiadnu odmenu ani náhradu mzdy lebo nemá prostriedky na jej vyplatenie, má stále nárok na štátny príspevok na náhradu mzdy zamestnanca? V akej výške?
Na príspevok nie je nárok pokiaľ má klub neuhradené záväzky voči hráčovi.
Ak má klub nedoplatok na dani z príjmu právnickej osoby z predchádzajúceho účtovného obdobia alebo sa dohodol s daňovým úradom na úhrade daňového nedoplatku v splátkach, má klub nárok na štátny príspevok na náhradu mzdy zamestnanca? Ak nie, čo má hráč urobiť, aby mohol dostať príspevok? (Hráč je v situácii, že klub mu nevypláca žiadnu mzdu, lebo nemá prostriedky a ani nemôže čerpať príspevok určený pre zamestnávateľa z dôvodu, že zamestnávateľ si nesplnil povinnosť úhrady nedoplatkov, tzn., že zamestnanec/hráč na do dopláca bez svojho zavinenia)
Na príspevok nie je nárok pokiaľ má klub neuhradené daňové nedoplatky, a to ani v prípade, ak má na podlžnosti dohodnutý splátkový kalendár. Hráč s tým neurobí nič, je zamestnanec, má nárok na plnenie podľa dohodnutej zmluvy. To že klub nedostane príspevok na to nemá mať vplyv.
V prípade ak sa hráč, ktorý sa považuje za SZČO s klubom dohodne, že počas trvania obmedzení vyplatí 60 % odmeny podľa zmluvy (2.000 EUR*0,6 = 1.200 EUR), ako sa vypočíta pokles tržieb pre účely príspevku na náhradu straty príjmu? Čo ak klub ani zníženú odmenu neuhradí?
Pokles tržieb zamestnávateľa, teda športového klubu, je pri vedení podvojného účtovníctva daný ako pokles výnosov klubu – to čo bolo vyfakturované, resp. v hotovosti prijaté do pokladne – za mesiac marec 2020 (a potom apríl 2020 atď.) v porovnaní s rovnakým mesiacom roka 2019 alebo (ak je to pre klub výhodnejšie) v porovnaní s priemerným mesačným výnosom za rok 2019. Pri tom nás zaujímajú len výnosy, aké mal klub náklady, resp. aké dal hráčom mzdy, nás pri porovnávaní výnosov nezaujíma.
