Ufp.sk

Spoločné stanovisko SIHPA a ÚFP k návrhu novely zákona o športe

Spoločné stanovisko SIHPA a ÚFP k návrhu novely zákona o športe

Hráčske asociácie profesionálnych hokejistov (SIHPA) a profesionálnych futbalistov (ÚFP), za podpory hráčskych osobností v ostatných kolektívnych športoch, vítajú iniciatívu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za stranu SNS otvoriť diskusiu o zákonoch týkajúcich sa profesionálneho športu, ktorej cieľom je zvyšovanie finančnej stability športových klubov. Hneď na začiatok nášho stanoviska však  chceme skonštatovať, že so spôsobom navrhovanej zmeny nesúhlasíme. Sme pripravení prispieť k schváleniu takého riešenia, ktoré je koncepčné a rešpektuje ochranu práv hráčov kolektívnych športov na Slovensku.

Riziko plného odvodového zaťaženia športových klubov a profesionálnych športovcov po skončení prechodného obdobia, t.j. po 31.12.2021 spolu s nedoriešenou otázkou ďalšieho financovania športu primälo predkladateľov novely zákona o športe k úvahám o možnostiach zníženia ekonomického zaťaženia športových klubov prostredníctvom liberalizácie zmluvných vzťahov v športe a návratu do právneho stavu existujúceho pred prijatím zákona o športe č. 440/2015 Z.z. v znení neskorších predpisov.

Hoci hráčske asociácie profesionálnych športovcov vnímajú predmetnú diskusiu za nanajvýš aktuálnu, zmenu v právnom postavení profesionálneho športovca za účelom dosiahnutia zamýšľaného cieľa vnímajú ako negatívny krok, ktorý vo svojich dôsledkoch nezlepší ekonomickú situáciu športových klubov a naopak – výrazne zhorší postavenie profesionálnych hráčov a vymožiteľnosť ich práv garantovaných existujúcim statusom profesionálneho športovca vykonávajúceho závislú prácu.

Povinná aplikácia ustanovení zákona o športe garantujúca postavenie športovca ako zamestnanca priniesla od začiatku svojej účinnosti výrazné zlepšenie postavenia profesionálnych športovcov a vymožiteľnosť ich práv. Dovtedy nejednotné podmienky zmluvných vzťahov a možnosť uzatvárať nepomenované zmluvy podľa Občianskeho zákonníka nahradila zmluva o profesionálnom vykonávaní športu s jasne stabilizovaným a vyváženým zmluvným obsahom, poskytujúc ochranu slabšej zmluvnej strany – hráča, pri uplatňovaní a vymáhaní práva na pravidelné vyplácanie mesačnej mzdy, na limitované možnosti predčasného skončenia zmluvného vzťahu, pracovné podmienky, pri ukladaní neprimeraných a často až likvidujúcich pokút a pod.

Keďže športové kluby nie sú v prechodnom období do 31.12.2021 odvodovo nijako zaťažené,  status profesionálneho športovca ako zamestnanca nepredstavuje pre športové kluby žiadne dodatočné finančné náklady, ktorých zníženie by bolo potrebné riešiť novelou navrhovanou možnosťou výkonu profesionálneho športu ako SZČO.

Status profesionálneho športovca ako SZČO aj pred prijatím zákona o športe narážal na rozpor so Zákonníkom práce z dôvodu, že výkon kolektívneho športu za každých okolností spĺňal definičné znaky závislej práce, ktorú je možné vykonávať výlučne v postavení zamestnanca. Text navrhovanej novely tak nezmení skutočnosť, že medzi profesionálnym športovcom kolektívneho športu a športovým klubom pôjde o pracovnoprávny vzťah aj v prípade uzatvorenia zmluvy podľa Občianskeho zákonníka, avšak sťaží uplatňovanie práv profesionálnych športovcov a podstatná časť ustanovení zákona o športe sa stane nepoužiteľná.

Predložený návrh zákona je nekoncepčný aj z toho dôvodu, že nijakým spôsobom nezmení účinnosť ustanovenia §102 ods. 4 zákona o športe. V zmysle tohto ustanovenia platí, že od 1.1.2019 bez ohľadu na to, aký typ zmluvy klub so športovcom uzavrie, tak tento zmluvný vzťah, ktorý spĺňa znaky závislej práce, sa bude považovať za zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu podľa tohto zákona. To znamená, že športovci v kolektívnych športoch musia byť tak či tak zamestnanci. Navrhovanou zmenou zákona o športe sa tiež nemení Zákonník práce, podľa ktorého “závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov. (§ 1 ods.3)”. Ak teda Zákonník práce ustanovuje, že závislá práca nemôže byť vykonávaná v občianskoprávnom ani v obchodnoprávnom vzťahu, navrhovaná zmena by priniesla zmätok pri uplatňovaní nielen Zákonníka práce, ale aj ďalších zákonov, napr. zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a ďalších.

V tejto súvislosti si dovoľujeme poukázať aj na usmernenie Finančného riaditeľstva SR k zaradeniu príjmu profesionálneho športovca, ktorý vykonáva šport v kolektívnych športoch z júna 2018, v zmysle ktorého vzťah klubu a športovca v kolektívnom športe „najviac vystihuje pracovnoprávny vzťah a odlišuje ho od občianskoprávnych a obchodnoprávnych vzťahov“, a teda príjem takéhoto športovca patrí medzi príjmy zo závislej činnosti zamestnanca. Taktiež si dovoľujeme poukázať na stanovisko Inšpektorátu práce Žilina z 26.9.2019, ktorý konštatuje, že v zmysle platnej legislatívy je nepochybné, že výkon športovej činnosti kolektívnych športovcov „spĺňa znaky závislej práce“, pričom Inšpektorát práce Žilina vysvetľuje, prečo kolektívni športovci spĺňajú znaky závislej práce. Na záver svojho stanoviska Inšpektorát práce uvádza, že profesionálny športovec môže vykonávať športovú činnosť ako živnostník „len v prípade profesionálnych športovcov v individuálnych športoch.“ Ďalej poukazujeme aj na e-mailové stanovisko odboru ekonomických činností v športe Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu z 11.9.2019, v ktorom sa uvádza, že športovci v kolektívnych športoch „môžu vykonávať šport len na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu a nie ako samostatne zárobkovo činné osoby, pretože ich športová činnosť má znaky závislej práce a nemôžu ju vykonávať samostatne vo vlastnom mene – vykonávajú ju v mene športového klubu, vo vzťahu nadriadenosti športového klubu a podriadenosti športovca, osobne športovcom pre športový klub, podľa pokynov trénera (zástupcu športového klubu), v čase určenom zástupcom športového klubu“.

Hráčske asociácie profesionálnych športovcov tak priestor pre dosiahnutie sledovaného účelu vidia v ponechaní statusu profesionálneho športovca ako zamestnanca za súčasného nastavenia odvodovej politiky, ktorá bude garantovať odvodové zaťaženie športových klubov a profesionálnych hráčov v osobitnom režime zohľadňujúcom špecifickú povahu športu, napríklad na úrovni minimálnej mzdy ako výpočtového základu. Zároveň hráčske asociácie navrhujú, aby akákoľvek zmena odvodovej politiky bola prerokovaná systematicky, na odbornej úrovni a za účasti zástupcov hráčov v kolektívnych športoch a odborníkov pôsobiacich v tejto oblasti. Jedno z možných riešení je aj zmena legislatívy v oblasti daní a odvodov profesionálnych športovcov a klubov pôsobiacich v kolektívnych športoch.

Close Menu